Vedeli ste, že ... ?

Od roku 2001 cena žltého kovu narástla z 255,- USD za trójsku uncu na dnešných cca. 1100 USD za trójsku uncu o viac ako 330%.
 

Ako nedávno napísal Wall Street Journal: „Vďaka globálnym obavám o ekonomiku môže „býčí trh“ (prudko rastúci) so zlatom pokračovať roky. Táto finančná kríza bude mať dlhodobý pozitívny dopad na zlato ako prístav v čase ekonomickej neistoty.“ 

To nie sú žiadne nové správy. Zlatu sa vždy darilo veľmi dobre aj v časoch krízy, je ideálnym zabezpečením proti inflácií vďaka svojej jedinečnej schopnosti udržať hodnotu. 

Podľa údajov „Minneapolis Federal Reserve“, od roku 1935 stratil dolár 93,5% svojej kúpnej sily. Ako sa drží zlato? V roku 1935 bola cena jednej unce zlata 35 dolárov: 

• Kvalitný  oblek stál 19,75 dolára - 0,56 unce zlata,
• Rodinné auto stálo 500 dolárov - 14,3 uncí zlata
• Dom stál 7.150 dolárov - 204,2 uncí zlata.

Koľko stoja tieto komodity dnes?  

• Rovnako kvalitný  oblek stojí 600 dolárov - 0,56 unce zlata,
• Rodinné auto stojí 15.000 dolárov - 14,3 uncí zlata
• Dom stojí v priemere 181.100 dolárov - 204,2 uncí zlata.

*priemerná cena domu v USA v 2008 / zlato v 2008 pri cene $880/unca 

Zatiaľ  čo hodnota dolára padala voľným pádom, zlato si svoju hodnotu udržalo nemennú a na predpovedateľnej úrovni. Zlato tvorí a chráni bohatstvo svojich vlastníkov a zároveň poskytuje príležitosť profitovať z krízy a z nevyhnutného nárastu ceny zlata a pritom sa vyhnúť rizikovým operáciám a obchodom s opciami, derivátmi alebo cennými papiermi! 
 

„Zlatá horúčka“ - Číňania sú

pripravení!

Sme pripravení aj my? 

Trh so zlatom prechádza dramatickým vývojom ale naozajstná „zlatá horúčka“ ešte nenastala. Dnes sa pravdepodobne nachádzame na jej prahu. V Číne sa zlato už predáva v bankách, na poštách, po celej krajine sa otvárajú obchody ponúkajúce odliatky a mince zo vzácnych kovov. Od roku 2004 1,3 miliardy ľudí nakupuje zlato. Do tej doby bol nákup investičného zlata pre občanov Číny nepovolený. 

Vládna mediálna kampaň v televízií a rádiu ich priamo vyzýva aby minimálne 5% svojich financií držali v zlate a striebre.  

Centrálna banka Číny od roku 2003 zvýšila svoje zásoby zlata o 76%, dnes ich vlastní už 30 krát viac ako v roku 1990. So svojimi 1.054 tonami je siedmym najväčším vlastníkom zlata na svete. Avšak, toto zlato predstavuje len 1,6% jej menových rezerv, zatiaľ čo zlato tvorí takmer 70% menových rezerv USA (8.133 ton) a 66% menových rezerv Nemecka (3.406 ton). Podľa niektorých zdrojov plánuje Čína zvýšiť svoju zlatú rezervu až na 6.000 ton v roku 2014 a 10.000 ton v roku 2019. V kombinácii s legislatívou zamedzujúcou vývoz doma vyťaženého zlata patrí a bude patriť dopyt Číny po zlate k hlavným faktorom ovplyvňujúcim jeho cenu. 
 

V akom svete dnes žijeme? 
 

V roku 1971 zrušil prezident Nixon „zlatý štandard“. V zásade každý ekonomický problém sa odvtedy riešil vytlačením nových peňazí a ich uvedením do obehu. Nové peniaze vo forme obeživa, úverov, garancií sa používajú ako liek na stagnáciu, recesiu, nezamestnanosť, pokles priemyselnej výroby,... 

Od začiatku krízy v roku 2008 americká vláda minula, požičala alebo poskytla garancie v celkovej výške 11,6 trilióna dolárov. Vlády krajín EÚ za týmto tempom nezaostávali. Tento obrovský objem nových peňazí je jediný dôvod, prečo ekonomiky USA a krajín EÚ naoko dnes nevyzerajú tak zdevastované ako začiatkom roku 2009. Kríza však nie je za nami.

USA a krajiny EÚ (najmä Grécko, Portugalsko, Španielsko, Írsko, Taliansko) čelia obrovským dlhom. EURO sa pod tlakom nedôvery v Grécko a následne v Eurozónu naďalej prepadá. 

Americký  dolár sa kvôli tomu javí ako stabilná alternatíva, je to však len odložený problém. Od vypuknutia krízy oslabil o 15% a čaká ho ďalšie oslabenie. 
 

Zlato ako dobrá voľba? 


 

• Cena zlata by mala pokračovať v raste pokiaľ nárast ťažby bude nižší ako nárast objemu peňazí v obehu. Objem ťažby sa v poslednom období zvyšuje ročne len o 1,5%, pričom objem amerických dolárov sa len od roku 2008 viac ako zdvojnásobil !

• Dnes vyťažiteľné  povrchové zásoby zlata v objeme asi 40.000 ton stačia asi na 20 rokov. Ročný dopyt na úrovni 4.000 ton prevyšuje ročnú produkciu 2.500 ton takmer dvojnásobne (ďalšie dostupné zlato sa nachádza až na dne oceánov v niekoľkokilometrových hĺbkach).

• Napriek vysokému dopytu po zlate v priemysle, nie je zlato na tento dopyt odkázané. V dôsledku krízy klesla priemyselná spotreba v roku 2009 o 11%, napriek tomu zlato narástlo o 40%.

• Náklady na ťažbu zlata neustála stúpajú z dôvodu chudobnejších hornín, ťažšej dostupnosti, prísnejším ekologickým opatreniam a opatreniam o oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. Pred 10 rokmi sa náklady na ťažbu pohybovali na úrovni 150 USD / unca, dnes sú priemerné náklady na ťažbu zlata 500 USD / unca. (1 tona „zlatej horniny“ obsahuje v priemere len 5 gramov čistého zlata).

• V roku 2009 zvýšilo Rusko svoje zásoby zlata o 22% na 641,5 tony, čím sa dostalo na deviatu priečku v rebríčku najväčších vlastníkov žltého kovu, pričom dnes tvoria stále len 4,5% jeho devízových rezerv. Od roku 2015 má platiť zákaz vývozu zlata vyťaženého v Rusku.

• Národné  banky pozastavujú predaj svojich zlatých rezerv, rok 2010 bude po prvý po 22 rokoch, v ktorom centrálne banky už nakúpia viac zlata ako predajú.

S prihliadnutím na kúpyschopnosť „dnešných peňazí“ je dnes zlato ešte stále veľmi lacné. 

V roku 1980 bola cena zlata 711,- USD/unca. V „dnešných dolároch“ by táto cena predstavovala sumu 2.176,-USD. Zlato je teda dnes len na polovici (cca. 1100 USD/unca) svojho maxima z roku 1980. 
 

• Stabilnou cenou zlata neotriaslo ani nedávne rozhodnutie Medzinárodného menového fondu, ktorý v septembri 2009 uvoľnil jednu osminu svojich zlatých rezerv v celkovom objeme 403,3 tony (predalo sa 212 ton tohto zlata - 200 ton do Reserve Bank of India, 2 tony do Bank of Mauritius a 10 ton do Central bank of Sri Lanka). Predaj zvyšných 191,3 ton sa realizuje v súčasnosti, pričom najambicióznejším záujemcom o kúpu je Čína.

Zlato stúpa počas inflácie aj deflácie. Zlato stúpa, ako klesá  hodnota doláru. Ale čo si veľa ľudí však neuvedomuje, zlatu sa darí aj pri deflácií, keď centrálne banky znižujú úrokové sadzby a divoko sa tlačia peniaze, aby sa ekonomika dostala z deflačnej pasce. Vzniknutá neistota opätovne podporuje investície do zlata!

Niečo lepšie ako zlato? 

 

Striebro ! 

Zlato a striebro podliehajú  rovnakým trendom. Keď sa darí zlatu, striebro spravidla nezaostáva, darí sa mu dokonca ešte lepšie. 
 
 

 
 

Vo všeobecnosti pôsobia na rast ceny striebra rovnaké  sily ako na zlato. Striebro však podlieha

ďalším vplyvom, ktoré mu dávajú ešte vyšší potenciál ako zlatu. 
 

  „Koeficient zlata k striebru“ sa počas známej 6000 ročnej histórie od čias Starého Egypta a Mezopotámie až do 19. storočia pohyboval na úrovni 1:20 ceny zlata k striebru. Výnimku z tohto pravidla predstavovali len krátke etapy v histórií, kedy sa ceny zlata a striebra k sebe priblížili omnoho bližšie (napr. počas vlády Alexandra Macedonského sa cena striebra rovnala cene zlata).  

Dnes je cena striebra v pomere k zlatu na historicky najnižšej úrovni 60:1.  Len „dobehnutie“ históriou

overeného pomeru 20:1 by spôsobilo rast ceny striebra o 200% (pri nezmenenej cene zlata) !  
 

Je dobré vedieť ... 

• Vzťah dopytu a ponuky je v prípade striebra najdynamickejší spomedzi všetkých kovov vrátane zlata alebo platiny. Stále viac priemyselných odvetví si žiada striebro, pričom stále menej baní ho produkuje.

• Striebro je jeden z najlepších elektrických vodičov, ktorý však na rozdiel od iných nekoroduje. Všetky moderné spínače, batérie, obvody počítačov sú tvorené zliatinami striebra. Striebro potrebujeme aj na to, aby sme vyrobili digitálne kamery, iPody, laptopy, počítače, umývačky riadu, mikrovlnné rúry, televízory, práčky, chladničky a akékoľvek iné elektrospotrebiče.

Len elektrotechnický priemysel spotrebúva 45% všetkého striebra, ktoré sa za rok vyprodukuje. 
 

• Striebro je potrebné pri výrobe odliatkov väčšiny kovových rúr, nakoľko je rezistentné voči teplote a má hladký povrch. Striebro rovnako slúži ako nenahraditeľný lubrikant v leteckých motoroch.

• Striebro má  antibakteriálne vlastnosti. Voda, ktorú pijeme alebo si ňou napúšťame bazén, bola prefiltrovaná s použitím striebra. Striebro sa rovnako spotrebúva na spracovanie takmer všetkých potravinárskych polotovarov a „predpripravených“ balených jedál.

• Obrovský  chemický priemysel zameraný na výrobu plastov by bez striebra neexistoval. Striebro je výborný chemický katalyzátor. Využíva sa vo všetkom, od adhéznych a teplu odolných povrchov po hračky a autodiely.

• Len za posledný  rok sa 15,5 milióna uncí striebra spotrebovalo na výrobu mincí  a medailí. To sme zatiaľ nespomenuli šperky, ktoré ročne pohltia 30% svetovej produkcie striebra.

Striebro sa míňa 

 

Na svete je iba 22 baní, z ktorý je možné ťažiť čisté striebro. Za posledných 15 rokov prestali byť tieto bane schopné pokrývať rastúci dopyt po tomto kove. Len za posledné dva roky prevýšil dopyt ponuku o takmer 76 miliónov uncí. 

Prečo teda ceny striebra zaspali?  Striebro rovnako ako zlato je kov, ktorý historicky tvorí menové rezervy štátov. V posledných rokoch vlády uvoľnili na trh milióny uncí striebra s cieľom získať hotovosť z ich predaja. Trh so striebrom sa týmto deformoval a cena sa udržala na nízkej úrovni.  

K dnešnému dňu sa však „strieborné rezervy“ napríklad USA už takmer minuli,  rezervy krajín EÚ k tomu už nemajú ďaleko.  
 
 

Striebrom sa plytvá 
 

Na rozdiel od zlata sa striebro v priemysle úplne spotrebuje. Nerecykluje sa.

Napadlo by Vám odniesť starý mobil , laptop alebo chladničku na recykláciu v nich použitého striebra?  

Striebro je kovom priemyslov tretieho tisícročia. Od energetického (výrova a rozvod elektrickej energie)  až po elektrotechnický priemysel (všetko, čo elektrickú energiu spotrebúva). Od farmaceutického a kozmetického (nastupujúci trend) až po chemický priemysel (napr. spracovanie odpadov).  

Doposiaľ  sa celkovo vyťažilo asi 2,2 miliardy uncí striebra, pričom dnes disponujeme objemom asi 300 miliónov uncí. Inými slovami, 85% všetkého vyťaženého striebra nenávratne zmizlo v priebehu pár rokov. 

Dnes preto disponujeme len 15% objemu striebra, ktoré bolo doposiaľ vyťažené !